Audiokniha Prahou staletí 2: Druhé reportážn zastavení v hlavním městě republiky obsahuje rozhlasový program Vladimíra Kováříka, Milana Navrátila a Miroslava Doležala.
AUDIOKNIHA NAHOVORENÁ PO ČESKY
Z komentára k pȏvodnému 2LP albu 1018 3051 vydanom v Supraphonu v roku 1962 a teraz vychádzajúcom prvý krát digitálne: Prvý dvojdiskový album reportážnych prechádziek prehistorickou Prahou, ktorý vydal Suprphon v roku 1981, sa stretol s veľkým ohlasom. Skvele totiž naplnil účel, pre ktorý bol pripravený a vydaný: stal sa suvenýrom pre tých návšetvníkov Prahy, ktorí žijú mimo hlavného mesta; bol prijatý ako moderne nahovorená kronika, ktorá sa dá kedykoľvek vypočuť, ako je kedykoľvek možné otvoriť knihu, a preto je rovnako aj výbornou pomȏckou pre štúdium histórie a literatúry; stal sa užitočným sprivodcom pre tých, ktorí sa chystali do Prahy nielen na nákupy, ale predovšetkým spoznať pamätné mietsta našich najstarších a najnovších dejín.
Reportážne rozprávanie o Prahe husitskej začína na vrchu Žižkově pred dnešným Národním památníkem; lebo je to miesto, odkiaľ husitským vojvodca so svojím neveľkým húfom vyháňal v roku 1420 mnohonásobnú prevahu križiackych vojsk cez Špitálske pole… Snaha ukázať, že naše dejiny nie sú len pásmo zaujímavých historiek, ale skȏr neustály, súvislý a vzrušujúci proces ideového dospievania národa za stále viac zreteľnej účasti spoločenských vrstiev, nositeľov najpokrokovejších tradícií, vedie autorov k hlbšiemu pohľadu na jednotlivé vývojové etapy. Taktiež napr. na dobu poděbradskou, kedy na kráľovský trón zasadol panovník českého pȏvodu, hlásateľ mieru medzi národmi, ktorý šírila vo svojej politike uplatňoval myšlienky, ktoré boli nové, smelé a na svoju dobu pokrokové.
Reportéri si pre siedme zastavenie zvolili druhé poschodie Prašné brány, ktorá síce v Jirkovej dobe ešte nestála, ale ktorá už vo svojej terajšej podobe umožňuje pohľad na Prahu za doby Jiřího z Poděbrad: na radnicu, kde bol zvolený českým kráľom, na Týnský chrám, kam ho s jasotom doprevádzali obrovské zástupy, na kráľovskú cestu, po ktorej jazdieval z „Králova dvora“ na Pražský hrad a kadiaľ bolo na hrad vezené jeho telo, keď umrel, len päťdesiatjeden ročný, k zármutku všetkých verných Čechov. Ȏsme zastavenie nemohlo byť inde než pred Letohradom v Královské zahradě, ktorému sa dlho hovorilo Belveder, pretože je najkrajším dokladom renesancie, ktorá začala prenikať do gotickej Prahy za Jageloncov a prvích Habsburgovcov. Z nich obzvlášť Rudolf II., priateľ vied a umenia, ale zároveň často dȏverčivá obeť podvodních alchymistov, astrológov a veštcov, býva pokladaný za "pražského" panovníka; tento zvláštny cisár Prahu aj miloval aj preklínal, aj budoval aj zanedbával. Dejiny smerujú kupredu, aj keď sa niekedy zdá, že čas ide pomaly, že nešťastie trvá príliš dlho, že utláčaný ľud sa občas márne stavia na odpor osamelými akciami, že temnota nad vlasťou je až príliš dlhá, než sa na konci osemnásteho storočia objavia prvé lúče obrodenia. Ale to už bude počuť na ďalších deskách albumu Prahou století.... Dr. Vladimír Kovářík
