Kniha o cintoríne

Kniha o cintoríne - audiokniha vznikla podľa knihy Samko Tále: Kniha o cintoríne Daniely Kapitáňovej. Nahrávku načítal Ľuboš Kostelný.

Kniha o cintoríne je kniha čarovne komická a kto chce, môže ju bezo zvyšku ako takú prečítať. Môže sa kochať bohatstvom výborne vymyslených či odpozorovaných psychologických detailov, výstižnými a svojskými postrehmi i charakteristikami postáv, a vôbec pestrým hmýrením malého mesta. Príbehy, ktoré Samko k jednotlivým ľudkom pripája, vytvárajú akúsi švejkovskú orálnu históriu našich čias.

V štyridsiatke ti zlý text už nikto neodpustí
O knihe Môj rodný cintorín rozpráva jej autorka DANIELA KAPITÁŇOVÁ.

Mal Samko Tále nejakú konkrétnu predlohu či vzor?
V Komárne naozaj žil človek, ktorý chodil s vozíkom a zbieral kartóny. A urobila som totálnu začiatočnícku chybu, že na základe vizuálneho dojmu som vyfabulovala zvyšok jeho príbehu. Celé Komárno si potom myslelo, že som napísala jeho históriu, životný príbeh.
Dokonca som počula, že keď Kniha o cintoríne vyšla, ten človiečik, ktorý bol naozaj mentálne postihnutý, ju podpisoval, uveril, že je jej hrdinom. Mrzí ma to, možno som mu ublížila – ale na druhej strane, možno som mu takto postavila pomník.

Ako ste prišli na jazyk, ktorým je kniha vyrozprávaná?
Základnou inšpiráciou bola moja dcéra, ktorá ako desaťročná zahlásila tú klasickú vetu: „Ohľadom večere, čo bude na večeru?“ Veľmi sa mi to zapáčilo, a to bol začiatok.
Čím viac som si uvedomovala, o čom chcem písať, tým viac mi bolo jasné, že jazyk to musí podporovať – a spätne – akonáhle som mala jazyk, už sa kniha písala sama.

Ako dlho vznikal text?
Štyri roky, z toho dva veľmi intenzívne. Vzniklo osem verzií a až tá posledná bola to, čo som chcela vyjadriť a potom to už šlo. Možno je to pre niekoho dlho, ale ja nepatrím k tvorcom, čo sa chytajú prvého nápadu.
Prvý nápad je skrátka prvý nápad, až keď prídu ďalšie, ukáže sa, či je ten prvý nápad vôbec použiteľný. Okrem toho, bola som vo veku, že som už nemala nárok na omyl. Je rozdiel vydať prvú knihu v štyridsiatke a v dvadsiatke.
V dvadsiatke keď vydáš zlú knihu, nejako ti to prepáčia, ale v štyridsiatke ti zlý text už nikto neodpustí.

Písali ste ešte na klasickom stroji alebo už na počítači?
To bolo niečo medzitým. Elektrický písací stroj Olivetti. Počítač vtedy ešte nebola taká samozrejmosť ako dnes.

Prečo ste debutovali tak neskoro?
Vyštudovala som divadelnú réžiu a tá sa mi videla omnoho zložitejšia ako písanie. Písanie sa mi zdalo veľmi jednoduché – čo si vymyslíš, to aj napíšeš, pri réžii sa viac natrápiš.
Lenže krátko po štyridsiatke sme mali školskú stretávku a keď som videla spolužiakov a videla, ako začíname starnúť, zmocnil sa ma strach, že po mne nič nezostane. Kniha nie je divadlo, je to čosi trvalejšie, takže som sa chytila poslednej príležitosti.

Zdroj: http://kultura.sme.sk/c/6434439/ako-vznika-hit-kniha-o-cintorine.html