Fyzika nie je moja silná stránka, no predsa ma fascinuje. V Audioknihe sú využívané skutočne jednoduché prirovnania inak zložitých činností v živote. Je veľmi jasnou kombináciou vedy, histórie v priamej časovej línii, s úctou k Bohu. Hawking neponúkol len vysvetlenie histórie času. Do knihy zakomponoval časti svojho života tak, aby presne v čase zapadali do vývoja jeho prínosov vede. Audikoniha je vhodná úplne pre každého, pretože nenásilnou formou a pútavo rozpovedá príbeh od Veľkého tresku cez súčasnosť, až po možné udalosti v budúcnosti. Využíva prirovnania z bežného života a preto je oveľa ľahšie ju pochopiť.

Kniha P.S. je ako stretnutie s najlepšou kamarátkou, ktorá sa vám zveruje so svojimi radosťami i starosťami. Aňa svojim rozprávaním prináša človeku dobrý, hrejivý pocit a rozhodne zlepšuje náladu. Z jej slov cítiť veľa lásky k životu a všetkému, čo prináša. Rada sa k počúvaniu tejto knižky vrátim - najmä vtedy, keď budem potrebovať rozjasniť deň. :)

Kniha je nahovorená veľmi dobre, takže sa to príjemne počúva. Výber poviedok je pomerne zaujímavý a jednoznačne rôznorodý. Trošku ma prekvapila Chrómová ruža. Je to pomerne náročný text postavený na obrazoch a náladách a pri jeho počúvaní treba byť naozaj pozorný, inak sa ľahko môže stať, že stratíte niť, alebo nejaký popkultúrny či náboženský odkaz.

Super! Jedná sa o tretiu resp. štvrtú misiu Tomáša Šebka. V audioknihe sa dozvedáme niečo o kultúre (v Afganistane radšej neprďte na verejnosti :D), zvykoch, o Tomášovi, doktoroch, ale hlavne o chirurgických zákrokoch a nemocničných podmienkach, ktoré sú neporovnateľné s našim svetom. Je neuveriteľné, čo všetko Afganci prežijú a čo všetko zvládajú lekári bez hraníc. Fandím celkovej efektivite organizácie a samotnému nasadeniu lekárov, sestričiek, sestričiek s fúzami, logistikov a ďalších, vďaka ktorým môžu fungovať Lekári bez hraníc. Lukáš Hlavica sa geniálne hodil ako predstaviteľ Tomáša Šebka. Má mužný hlas, preto ma na konci prekvapil skutočný hlas Tomáša, ktorý oproti interpretovi vyznieva jak mladé ucho. :) Môj názor by som rada ukončila slovami Tomáša Šebka. Deti do vojny nepatria a nemocnice sa nebombardujú!